Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

História klubu

Futbal vo Výčapoch - Opatovciach 1930 - 2000

Začiatky futbalu vo Výčapoch – Opatovciach

     Začiatky futbalu v našej obci sa datujú do obdobia rokov 1929 – 1930, kedy sa začali naši študenti, ktorí študovali v okolitých mestách zaujímať o futbal a tak rozšírili rady priaznivcov futbalovej hry. Medzi prvými zakladajúcimi členmi boli: Anton Tóth, Gustav Tóth, Václav Kuna, František Mikuš, Štefan Magáth, Štefan Rendek. Na začiatku bola chuť do hry, nadšenie študentov a podpora zo stany domácich učiteľov. Za pomoci rodičov, ktorí uvoľnili svoju pôdu, vyriešili problém s ihriskom. Podobne to bolo aj s bránkami. Prvými organizátormi boli Michal Molnár a Juraj Tóth. Rozhodcom bol dedinský obchodní Manheimer. Prví hráči: Vojtech Tóth (brankár), František Tóth, Martin Tóth, Ján Čulák, Anton Tóth, Ján Tóth, Viliam Tóth, Václav Kuna, František Mikuš, Vincent Kuna. Prvé priateľské zápasy so susednými obcami sledovalo 10 až 20 divákov. Boli to Jelšovce, Čakajovce, Horné Obdokovce, Ripňany, Alekšince.
     Vyvrcholením tohto obdobia bol historicky zápas s bratislavským mužstvom Törekvés, ktorý sa odohral v roku 1940 na Turice. Zápas skončil nerozhodne 1:1. Na tú dobu to bola veľká udalosť. Bratislavské mužstvo prinieslo okrem vynikajúcej hry aj futbalovú výstroj pre našich futbalistov. Boli to hráči, ktorí vytvorili krásnu priateľskú atmosféru. Pieseň Majme sa radi, chlapci..., ktorú si spoločne zaspievali, sa potom na niekoľko rokov stala hymnou, ktorá sa spievala po každom zápase.
     Počas ďalších rokov sa hrávali priateľské zápasy – turnaje. Pozývali sa 3 hosťujúce mužstvá a jedno domáce. Víťaz si odniesol pohár.
     Ak roky 1930 až 1940 boli rokmi zakladanie futbalu, tak ďalšie desaťročie bolo ozdobením zrenia nášho futbalu. Dozrievalo nielen umenie futbalistov, ale aj športové vedomie fanúšikov, ktorí si vedeli oceniť dobrú hru. Počas týchto 10 rokov sa vystriedalo mnoho nových hráčov ale aj funkcionárov. Za hráčov treba spomenúť týchto: Tibor Gilányi, Štefan Magáth, Eliáš Dávid, Jozef Bede, Rafael Kuna, Július Dávid, Vojtech Macho, Václav Ďurčo, Ľudovít Ešše, Ján Tóth, Imrich Tóth, Gustav Miškolci, Ľudovít Galanko, Ľudovít Forišek a mnoho ďalších. Z funkcionárov to boli: Jozef Ďurčo, Gašpar Buday, Václav Kuna, Pavol Kuna, Jozef Kováč, Ján Lehocký, Ján Čulák a ďalší. Mužstvá, s ktorými najčastejšie hrávali Výčapy boli: Jelšovc, Drážovce, Čakajovce, Ferenitka Nitra, Saleziáni, Kráľova, Ripňany, Horné Obdokovce, atď. Pre zaujímavosť spomeniem, že za súpermi sa chodilo na vozoch, ktorá ťahali kone.
     Škvrnou tohto desaťročia bola 2. svetová vojna, ktorá obrala náš futbal o niekoľkých dobrých, futbalu oddaných ľudí – Gustáv Tóth, Manheimer.
     Ďalšie obdobie rokov 1950 až 1960 prináša ďalšie zmeny. Prichádzajú noví hráči a tiež funkcionári, hlavne z radov bývalých hráčov. Vytvára sa aj nové ihrisko ale aj nové pravidlá. Z priateľských zápasov sa prechádza na súťažné zápasy, organizáciu preberá na seba Okresná futbalová sekcia. Hráči musia byť registrovaní vo svojich oddieloch. Zápasy pískajú delegovaní rozhodcovia. Na bránkach visia prvýkrát siete. Utvára sa futbalový výbor, ktorý zodpovedá za usporiadateľskú službu a bezpečnosť rozhodcov. Do súťaže sa prihlasujú nové mužstvá, začína sa hrať o body, vznikajú súťažné tabuľky, hrá sa o postu. Futbal začínajú hrať aj školy medzi sebou. Tu treba spomenúť učiteľov ako boli: Miro Halmo a Jozef Hamar. Pod ich vedením vyrástli noví hráči, ktorí šírili dobré meno nášho futbalu. Medzi nich patril. Silvester Žigo, Eduard Magáth, Štefan Muran, Vojtech Čulák, Robo Doboš, Dežko Macho, Imrich Dékany, Lajo Ďurčo, Žigmund Kuna, Václav Kuna, Tichomír Tóth, Emil Chrastina, Imrich Molnár, Otto Macho, Anton Lehotský, Zolo Tóth a ďalší. Vystriedali takých hráčov, ako boli Pišta Bellér, Imrich Bellér, Vincent Mikuš, Vojto a Dezider Rendekovi, Vincko Magáth, Imrich Dávid, Béla Kuna a mnoho ďalších. V päťdesiatych rokoch odchádza mnoho mladých chlapcov do škôl, kde vyrastajú na kvalitných hráčov. Sú to: Ladislav Buday (TOS Trenčín), Oto Macho (Púchov), Béla Čulák (Olomouc), Jožko Berec (Trenčín), bratia Budayovci (Tlmače).
     Rok 1960 je pamätný pre náš futbal tým, že k nám prichádza prvý platený tréner pán Mišenka z Topoľčian. Trénuje 2x týždenne, zavádza kondičné tréningy a začína sa uvažovať o postupe do vyššej súťaže. Hoci mužstvo trénovalo pod vedením viacerých trénerov, postup sa nepodarilo vybojovať. Striedali sa tréneri, roky ubiehali, hráči odchádzali ale aj prichádzali takí, ktorí sa priženili. Prichádza Feri Hrnčár, skutočná posila mužstva nielen futbalovým myslením, ale aj organizačnými schopnosťami. Preberá trénerstvo a buduje nové omladené mužstvo, ktoré sa v roku 1964 / 65 prvýkrát prebojuje do Majstrovstiev okresu. V tom čase boli v kádri mužstva títo hráči: Vincent Dékaň, Jozef Lacena, Ernest Tóth, Žigmund Kuna, Štefan Muran (kapitán), Imrich Molnár, Rudo Doboš, Žigo Silko, Edo Magáth, Ľudovít Tóth a hrajúci tréner František Hrnčár. Mužstvo bojuje statočne, sú dobré výsledky, vládne spokojnosť. Mužstvo hrá pod hlavičkou „Družstevník“, dopĺňa sa novými kvalitnými hráčmi, napr. brankár Vilo Kopec, Jozef Kišš, Dušan Pauer a mnohí ďalší, až sa ocitá na čele tabuľky a rysuje sa postup do krajskej súťaže. V roku 1964 sa postavila obliekareň FO.
     Prichádzajú aj smútočné chvíle. Namiesto postupu mužstvo bojuje o záchranu a nasledujúci rok padá do nižšej súťaže. Striedajú sa hráči a iba tí najvernejší funkcionári držia mužstvo pohromade. Prichádzajú ďalšie prehry, mužstvo padá až do III. triedy. Je cítiť, že treba nových ľud, hlavne do výboru. Medzi skúsených a oddaných členov výboru, akými boli Štefan Dékaň a Jozef Košťál, prichádzajú noví. Prichádza tréner Vlado Pucher, zavádza svoje tréningové metódy, presadzuje sústredenie cez zimné mesiace, aby stmelili kolektív. Po niekoľkých nie veľmi úspešných rokoch odchádza, aby sa znovu vrátil ako staronový tréner. Mnoho bolo hráčov, čo trénoval ako napr. bratia Kosztolányiovci, Jožko, Janko, Vincko, bratia Štefánkovi, Feri a Jozef a Paľo, Vinco Dávid, Fero Macho, ďalší súrodenci Hupkovci Feri a Laco, Ďuso Hupka, Jožko Martonka, Oto Fraňo, Zolo Sabó, Stano Balko, Miško Kucharovič, Jabúrek, Janko Dzuracký, Vlado Hill, Miloš Dávid, Lacko Magáth, Mirko Augustínek, Jaro Mejer, Pišta Stanovič, Maroš Kuna.
     Je potrebné spomenúť aj trénerov dorastu. Ako prvý sa ujíma práce s dorastom bývalý hráč Imrch Šimánský. Po ňom už nikdy neostal dorast dlhšiu dobu bez trénera.
     Medzi rokmi 1970 – 1980 sa vystriedalo snáď najviac hráčov ale aj trénerov: Raus, Kisi, Porubský, atď. Boli postupy, ale aj pády, spokojnosť ale aj veľa kritiky.
     Roky bežali ďalej a začína piate desaťročie športového života. Medzi tým vznikali aj iné športy ako hádzaná – ženy, predtým hokej, stolný tenis, šach ale ani jeden neprežil tak dlho ako futbal. O to viac si zaslúžia uznanie všetci tí funkcionári, ktorých pričinením sa mužstvo drží ďalej v majstrovstve okresu.
Menia sa tréneri ale i hráči. Prichádzajú noví: Miro Kucka, Juro Lavo – strelec mnohých pekných a dôležitých gólov. V osemdesiatych rokoch sa splnil dávny sen mnohých funkcionárov – vlastný autobus. Priviezol ho z Prahy šofér Ludvik Mošať a dvaja členovia výboru: predseda FO Ernest Hupka a Alojz Kuna.
     V roku 1987 prichádza nový tréner p. Ing. Jozef Rajtar a Výčapy pod jeho vedením postúpili do krajskej súťaže. Stalo sa tak v ročníku 1990 / 91, keď sme v rozhodujúcom zápase porazili Zbehy 2:1. Bolo to zatiaľ najväčšie víťazstva v histórii nášho futbalového oddielu. O postu do I. triedy krajskej súťaže sa pričinili títo hráči: Jozef Vajnorák, Pavol Kmeťo, Ľuboš Žigo, Peter Kupec, Pavol Beňo, Milan Valkovič, Igor Magáth, Jaro Drábek, Dušan Čulák, Ing. Roman Varga, Igor Lukáč, Július Klenka, Tibor Fiksel, Daniel Šiška, Marek Magáth, Marek Lehocký a tréner Ing. Jozef Rajtar.
     Do nového súťažného ročníka išlo mužstvo bez skúseností z krajskej súťaže. Prvým súperom bolo Podolie, nad ktorým mužstvo vyhralo 2:0. Ako sa vraví, vykročili správnym krokom. Za deväť súťažných rokov sa vystriedalo dosť hráčov. Nastal generačný problém, ale aj zranenia. V tej dobe hrali za nás aj študenti, ktorí po skončení školy odchádzajú domov. Boli to dobrý ľudia, dobre sme s nimi vychádzali. V tomto kolektíve futbalovo rástli aj nadaní hráči Zoltán Ďurčo, Jozef Macho, Jozef Kuna, Václav Ďurčo, ale pán si ich zavolal do svojich služieb, stali sa kňazmi. Posilou nášho mužstva mohol byť aj veľký talent Jožko Hupka, ktorý nasleduje ich príklad a študuje v kňazskom seminári. Vymenili sa aj tréneri, odchádza Rajtar a prichádza Števo Candrák z Koniaroviec. Pod jeho vedením uniká len o jeden bod ďalší postup. Za deväť rokov účinkovania v tejto súťaži sme nikdy nebojovali o záchranu. Celé okolie sa chodilo pozerať na hru nášho mužstva. Hlavne útok v zložení Šiška, Fiksel, Klenka predvádzal peknú útočnú hru. Ale aj ostatní hráči Jaro Drábek, Dušan Čulák, Ing. Roman Varga boli skutoční technici. Hráči zostarli alebo zanechali činnosť, niektorí odišli do vyšších súťaží. Bolo treba doplniť mužstvo mladými hráčmi. Aj teraz sú tam nové tváre: Radoslav Lauko, Juro Maronka, Tomáš Tóth, Roman a Martina Čulákovi, Peter Kuna, Noro Čéri, Marcel Cigáň, Vojto Čulák, Vilo Molnár. Z mužstva, ktoré vybojovalo pred 9 rokmi postup, hrajú iba traja hráči: Peťo Kupec, Igor Magáth, Ing. Roman Varga. Mužstvo rok trénoval aj bývalý hráč Pišta Stanovič.
     Nech sedemdesiatročná minulosť nášho futbalu sa stane rodokmeňom našej športovej obce. 

ZDROJ: Kolektív autorov. Výčapy - Opatovce. 1999. 
 


 


 
webygroup

dnes je: 16.7.2019

meniny má: Drahomír

podrobný kalendár

ÚvodÚvodná stránka