Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Katarína LAZAROVÁ

KATARÍNA LAZAROVÁ

*13. február 1914 - Výčapy - Opatovce – † 21. jún 1995 Bratislava

slovenská prozaička a prekladateľka

 

     Pochádzala z roľníckej rodiny a vzdelanie získavala vo Výčapoch - Opatovciach, v Novom Meste nad Váhom a v Nitre. V rokoch 1930 - 1932 bola praktikantkou v Janovej Novej Vsi, v rokoch 1932 - 1937 pracovala iba príležitostne, v roku 1938 bola pisárkou v redakcii časopisu Slovenský hlas v Žiline.

     Počas Slovenského národného povstania bola členkou 1. československej partizánskej brigády a veliteľkou bojovej jednotky. Po skončení 2. svetovej vojny pracovala v Zväze protifašistických bojovníkov, v Zväze slovenských žien, Zväze slovenských spisovateľov a ďalších organizáciách. V roku 1955 jej bola udelená štátna cena Klementa Gottwalda.

    Vo svojej tvorbe sa zameriavala najmä na problematiku dediny. Dôraz kládla na etickú stránku ľudského konania. Bola tiež autorkou próz a románov s tematikou protifašistického odboja a ideového prerodu ľudí pod vplyvom revolučného odkazu Slovenského národného povstania a vzniku nových vzťahov v slovenskej spoločnosti.

    Do slovenskej literatúry vstúpila prozaickou prvotinou Kamaráti (1949), s témou protifašistického odboja. Povstaniu venovala aj román Traja z neba (1950). Jej najznámejší román Osie hniezdo vyšiel v roku 1953. Ďalšie známe diela: Omyly (1957), Mločia hora (1961), román Šarkan na reťazi (1962),  séria detektívnych románov kňažná z Lemúrie (1964), Interwiew s labuťami (1966), Trpaslíci (1966), Kavčie pierko (1967), Putovanie svätej Anny (1968), Vlkolaci (1970). Do hornonitrianskeho kraja sa vrátila v rozsiahlom románe Vdovské domy(1977), sústreďujúcom sa najmä na osudy žien a detí koncom 1. svetovej vojny.

Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Katar%C3%ADna_Lazarov%C3%A1


 

 


Z kytice spomienok

     Rokmi sa hlbšie zasúvajú vo vedomí pamätníkov rozhodujúce udalosti z jesene 1944, no na druhej strane sa zväčšuje kytica spomienok.
     Príslušníčkou prvej československej partizánskej brigády bola i známa povojnová prozaička Katarína Lazarová. V apríli 1967 zavítala na čitateľskú besedu so študentmi senickej Strednej všeobecnovzdelávacej školy (dnes Gymnázium L. Novomeského). V tom čase už vo svojej tvorbe kládla dôraz na spoločenskú satiru a prechádzala tiež k písaniu detektívok.
     Ako to už býva, po skončení besedy autori podpisujú svoje diela. Román Trpaslíci nielen podpísala, ale pridala ku svojmu menu nasledovnú úvahu:

 

„Ja – a mne podobní – celá povstalecká armáda, sme išli bojovať svoj beznádejný boj proti presile, aby na čele nášho národa neostal biľag fašizmu. Všeličo, a veľa sme stratili, s každým z našich padlých sme trochu zomreli, ale náš slovenský národ je v radoch veľkých národov, čo bojovali za slobodu, za ľudskosť, za česť. A slovo národ vždy, naveky, ba i v dnešnej bigbítovej dobe, je pre mňa to najviac, je všetko a národná česť, jej zachovanie najvyšším príkazom, dedičstvom, čo odovzdám synom.“ (Senica 27. apríl 1967).

  

   Vzhľadom na satirický obsah jej vtedajšej tvorby autorku prirodzene nadchol obrodný proces v roku 1968 a o to väčšie sklamanie jej priniesol vstup vojsk 21. augusta.
     Katarína Lazarová si zaslúži našu spomienku ako partizánska veliteľka, spisovateľka, propagátorka pevných mravných zásad. V budúcom roku si pripomenieme 100. výročie jej narodenia.

 

PhDr. Štefan Mocko
Naša Senica – informačný mesačník Mesta Senica
Ročník XXXVI.
August 2013
www.nasa.senica.sk


 
webygroup

dnes je: 22.1.2019

meniny má: Zora

ÚvodÚvodná stránka